Titulný obrázok s nápisom robme weby lepšie

Dnes je: 28.01.2012

Otázky a odpovede

Najčastejšie chyby, ktoré robia stránky neprístupnými:

1. Ako na textovú alternatívu grafických objektov?

Keďže čítač obrazovky pracuje len s textovými informáciami, je potrebné aby každý grafický objekt slúžiaci na ovládanie stránky (napr. odkaz tvorený nejakým obrázkom) mal definovaný alternatívny textový popis. Obsah tohto popisu má byť popis cieľa kam tento odkaz vedie.

Príklad:

Spoločnosť Mrkvička:
<a href="index.html">
<img src="titulny_obrazok.gif" alt="Titulný obrázok - logo spoločnosti Mrkvička">

</a>
<a href="moja_skola.html">
<img src="moja_skola.gif" alt="Moja škola - tu sa o dozviete viac">
</a>

Pokiaľ je grafický objekt definovaný prvkami [INPUT] či [APPLET], Tiež dbajte na priradenie ich alternatívnych popisov. Najčastejšie sa takéto grafické objekty používajú ako náhrada štandardných tlačidiel na formulároch. V týchto prípadoch zvoľte popis napr. "Vyhľadaj", "Prejdi" alebo "Odošli dáta". Zvoľte ich podľa vlastného účelu formulára.

Príklad:

Nepopisujte obrázky tvoriace štruktúru Vašej stránky, pozadie v tabuľkách ktoré vypĺňate obrázkom, obrázky ktoré slúžia ako záplata a pod. V takom prípade použite prázdy ALT tag.

Prístupnosť web stránok a dokumentov zrakovo postihnutým ľuďom

Jozef Dálnoky, Branislav Mamojka, Peter Teplický
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
Sekulská 1, 84250 Bratislava, Tel: 65420844 E-mail: unss@unss.sk

Klasifikácia prístupnosti web stránok, jej odôvodnenie a vplyv na sprístupňovanie web stránok. Hlavné prekážky prístupnosti, ich výskyt a praktické riešenia.

Úvod

Pod pojmom prístupnosť chápeme stav, keď vec nekladie svojím používateľom pri používaní žiadne zásadné prekážky. Web stránka, ktorá je prístupná, teda nestavia svojim používateľom žiadnu bariéru, ktorá by im znemožnila daný web efektívne využívať. To mal zrejme na mysli aj zakladateľ technológie www a riaditeľ konzorcia W3C, pán Berners-Lee, keď povedal: "Sila webu je v jeho univerzalite. Prístup pre každého, nezávisle na schopnostiach, je jeho základným prvkom.". Prístupnosť teda obsahuje možnosť čítať web stránky, pohybovať sa po celom priestore web lokality, interagovať s procedúrami vyžadujúcimi výber a vstup dát, aktivovať hypertextové odkazy, sťahovať dokumenty a pracovať s nimi atď. Preto by sme mali poznať možnosti a schopnosti používateľov našich webov. Pripomeňme len niektoré fakty. Nesmieme podľahnúť dojmu, že všetci naši používatelia sú na tom rovnako ako my, pretože:

- niektorí vidia horšie, niektorí nevidia farby alebo nevidia vôbec, niektorí nepočujú, niektorí majú problém s používaním horných končatín a nemôžu používať myš, iní zase trpia rôznymi poruchami sústredenia,
- niektorí používajú internet len zriedka a nemajú také technické skúsenosti alebo majú len obmedzené technické a softwarové vybavenie,
niektorí používajú iný operačný systém alebo prehliadač ako vy.

Pokiaľ budeme myslieť aj na tieto pripomienky, budeme na dobrej ceste k sprístupňovania webu a dokumentov.

Ľudia so zdravotným postihnutím predstavujú hlavnú znevýhodnenú skupinu používateľov webu a elektronických dokumentov a medzi nimi nevidiaci a slabozrakí ľudia majú najvyššie nároky na zabezpečenie prístupnosti. Tí s miernejším zrakovým postihnutím môžu používať funkcie uľahčujúce prístupnosť zabudované priamo v operačných systémoch a prehliadačoch. Ostatní sú odkázaní na asistenčné technológie ako sú programy na zväčšené zobrazovanie obrazovky a čítače obrazovky, sprístupňujúce informáciu z obrazovky pomocou syntetickej reči alebo v Braillovom písme na hmatovom displeji. Nutnou podmienkou pre spoľahlivé fungovanie štandardných funkcií i asistenčných technológií je korektné používanie niektorého zo štandardných programovacích jazykov na tvorbu web stránok a dokumentov, čo by malo byť samozrejmosťou aj bez ohľadu na prístupnosť.

Príčinou obmedzenej prístupnosti web stránok a dokumentov sú väčšinou ich samotní autori. Stále totiž pretrváva mylná predstava, že prístupná stránka alebo dokument nemôžu byť dizajnovo pekné, čo znižuje motiváciu pre ich sprístupňovanie. Ďalším faktorom je nedostatočná informovanosť o pravidlách a technikách sprístupňovania a skreslené predstavy o skutočných potrebách a možnostiach znevýhodnených používateľov napriek tomu, že na internete, v časopisoch a v knihách je možné nájsť dostatok relevantných informácií.
Autorov už existujúcich web stránok často odrádza od ich sprístupňovania aj značná pracovná náročnosť tohto procesu, zvlášť u veľkých stránok generovaných redakčnými systémami. Asi k tomu prispieva aj nesprávna interpretácia významu definovania troch úrovní prístupnosti. Je celkom prirodzené, že v každom odbore činnosti sa ľudia snažia o dosiahnutie tej najvyššej úrovne a ak je to príliš náročné, strácajú záujem aj o tie nižšie. V našom prípade nám skutočne nejde o súťaž, aj keď to tak mohlo vyzerať, keď sme spolu s našimi českými kolegami používali na označovanie úrovní prístupnosti medailové kovy. Preto sme aj od tejto praxe upustili. Čo vlastne predstavujú úrovne prístupnosti a ich priority odvodené z WCAG 1.0?

Základná úroveň, najvyššia priorita označovaná ako Priorita 1 (A) umožňuje prakticky všetkým skupinám ľudí so zdravotným postihnutím využívať web lokality, pre niektoré skupiny, akou sú napríklad nevidiaci, však predstavuje len nevyhnutné požiadavky na zabezpečenie prístupnosti.
Stredná úroveň, stredná priorita, označovaná ako Priorita 2 (AA) odstraňuje významné bariéry pre niektoré skupiny. Najvyššia úroveň, najnižšia priorita, označovaná ako Priorita 3 (AAA) ďalej zvyšuje prístupnosť pre niektoré skupiny.

Pokiaľ by väčšina web stránok dosahovala základnú úroveň, boli by sme veľmi spokojní, no žiaľ aj takýchto stránok je zatiaľ veľmi málo.

Hlavné problémy prístupnosti web stránok.

Ak si predstavíme rozsah pravidiel prístupnosti, potom je zrejme aj rozsah nedostatkov vyskytujúcich sa na web stránkach úctyhodný. Obmedzíme sa len na tie najfrekventovanejšie a najviac obmedzujúce prístupnosť.

Najväčšie problémy robí stále grafika. Čítač obrazovky pochopiteľne nedokáže interpretovať používateľovi obsah obrázka alebo flash grafiky. V prípade dekoračných obrázkov to nevadí. V prípade, ak je grafika len súčasťou štruktúry web stránky, použije sa nulový popis, teda príslušný ALT tag obsahuje prázdny reťazec. Ak však ide o obrázky s určitým významom, potom alternatívny popis nesmie chýbať. A keďže sa na weboch takéto obrázky používajú napr. v navigácii, či na ovládačoch, teda na miestach, ktoré sú z hľadiska obsahu veľmi dôležité, ich popis má zásadný význam pre prístupnosť. Často má síce obrázok alternatívny popis, ale nie zmysluplný. Príkladom môže byť použitie názvu súboru, napríklad ALT="šípka.JPG" alebo TLAČIDLO.GIF namiesto toho, aby bol použitý popis príslušnej akcie "Ďalej" alebo "Odoslať". Pomerne častým javom sú nepopísané grafické odkazy v ponuke. Pri prechádzaní po týchto odkazoch sa potom ozývajú len "nezmyselné" reťazce znakov, v lepšom prípade doplnené poradovými číslami. Nevidiaci používateľ má potom k dispozícii len metódu pokusu a omylu.

Možno vás napadne aj otázka, ako popísať nejaký graf alebo obrázok so zložitejším významovým obsahom. Ani tento problém nie je bez riešenia, existuje totiž dlhý popis (LONGDESC) v ktorom použijeme textový súbor HTML a popíšeme, čo sa na obrázku nachádza. Napríklad ak máme na obrázku graf, ktorý povedzme znázorňuje štatistiku za nejaké roky, tak ako dlhý popis môžeme použiť textový alternatívny popis, kde tieto údaje rozpíšeme, alebo vytvoríme tabuľku, kde tiež môžeme rozpísať údaje z obrázku. Ak to tak urobíme na hlavnej stránke, vytvoríme akýsi odkaz na tento popis a umiestnime ho v podobe písmena veľké alebo malé D hneď vedľa obrázku.

Ďalším problémom je nevhodná štruktúra stránky. Vidiaci človek prehliada stránku letmým pohľadom, súčasne vidí jej rôzne časti a ľahko si vytvorí predstavu o jej štruktúre. Tento spôsob však u nevidiaceho neprichádza do úvahy. Našťastie čítače obrazovky majú možnosť preskakovať po jednotlivých elementoch web stránky, napr. po nadpisoch, tabuľkách, rámikoch, zoznamoch, ... , ale toto nefunguje, ak stránka nie je korektne kódovaná a nie je to riešením ak nie je stránka správne štruktúrovaná. Čítač obrazovky funguje tak, že číta všetko od začiatku až po koniec linearizovaným spôsobom. Ak nie je stránka správne linearizovateľná, potom sa v nej používateľ môže len ťažko alebo vôbec orientovať. Tvorca stránok by mal pri navrhovaní štruktúry myslieť hlavne nato, že základný "pohľad" na stránku by mal byť linearizovateľný tvar, ktorý musí dávať vždy jasný zmysel.

Výborným prostriedkom štruktúrovania web stránky sú štandardné nadpisy h1, ..., h6. Problémom je, že často sú nahrádzané rôznymi vizuálnymi konštrukciami, sú zamieňané rôznymi štýlmi s vopred danými formami, zväčšeným písmom, použitím css štýlov a pod. Inokedy naopak, nadpisy sú použité na vytvorenie vizuálnych konštrukcií, ktoré nesúvisia s logickou štruktúrou stránky a vedú k dezorientácii nevidiaceho návštevníka.

Ďalším zaujímavým elementom na vytváranie štruktúry sú rámiky. Donedávna boli považované skôr za prekážku prístupnosti. S rozvojom asistenčných technológií sa stávajú užitočnými, ale len keď sú správne a zmysluplne pomenované. Často sa však stáva, že nie sú pomenované vôbec alebo sú pomenované nič hovoriacimi reťazcami, čo opäť vedie k dezorientácii.

Problémom bývajú aj tabuľky, ak sú definované absolútnymi hodnotami namiesto relatívnych, čím vzniká problém pre slabozrakých používateľov, ktorí potrebujú meniť zväčšenie. Ak nie sú správne popísané, logicky linearizovateľné s prípadným definovaním poradia čítania a majú komplikovanú štruktúru (nerovnaké počty buniek na jednotlivých riadkoch a stĺpcoch, vnorené tabuľky) spôsobujú problémy aj nevidiacim.

Veľmi obľúbené sú redakčné systémy, ktoré významne urýchľujú tvorbu web stránok, zjednocujú ich vzhľad a štruktúru a uľahčujú údržbu. Na druhej strane, ak redakčný systém nie je korektne naprogramovaný z hľadiska prístupnosti, potom automaticky generuje množstvo opakujúcich sa chýb na stovkách a tisíckach stránok. Treba konštatovať, že takých je väčšina. Redakčné systémy sa používajú prakticky pre všetky weby štátnej správy a samosprávy, ktoré majú desaťtisíce odkazov a teda aj veľa potenciálnych miest na generovanie chýb prístupnosti. Ak je samotný základ takéhoto systému zlý, je samozrejmé, že bude generovať stovky stránok s chybami, čím vzniká v mnohých prípadoch náročná a ťažká práca pri sprístupňovaní. Snažme sa predísť takejto situácii už v zárodku, pri tvorbe redakčného systému a tak mnoho správcov zbytočne neodradiť od sprístupnenia svojich webov. Preto by sme chceli vyzvať tvorcov a administrátorov takýchto systémov, aby do nich implementovali štandardy prístupnosti a prípadne korekčné a kontrolné mechanizmy predchádzajúce tvorbe chýb prístupnosti.

Ešte by sme chceli spomenúť niekoľko užitočných odkazov na tému sprístupňovania webstránok. Napríklad na stránkach www.blindfriendly.sk, www.blindfriendly.cz, www.robmewebylepsie.unss.sk nájdete metodický návod podľa ktorého môžete postupovať pri tvorbe alebo úprave stránok Nájdete tam aj fórum na túto tému a množstvo prepojení s rôznymi pomôckami a validátormi, návody a poradenstvo. V prípade konzultácií nás môžete kontaktovať na spomínaných stránkach.

Hlavné problémy prístupnosti dokumentov na web stránkach.

Na web stránkach sa umiestňujú dokumenty na stiahnutie alebo priamo na otvorenie v prehliadačoch. Ak má byť web stránka prístupná, musí byť prístupný aj jej celý obsah, teda aj dokumenty na nej umiestnené. Dokument je považovaný za prístupný vtedy, ak je jeho obsah prístupný pre hocikoho, nielen pre ľudí, ktorí dobre vidia a môžu používať myš.

Rovnako ako na web stránkach tak aj pri práci s dokumentmi sú nevidiaci a slabozrakí ľudia závislí na zväčšovacích programoch , ktoré zväčšia text a obrázky na počítačovom monitore, a tým ich urobia prístupnejšími pre slabozrakých ľudí, alebo na čítačoch obrazovky, ktoré sprístupnia text dokumentu prostredníctvom syntetickej reči alebo v Braillovom písme na hmatovom displeji. Pre týchto ľudí sú vizuálne atribúty štruktúry dokumentu - ako napríklad rozdielna veľkosť písma na odlíšenie nadpisov - často nepoužiteľné. Prístupný dokument má zabudované informácie, ktoré umožňujú asistenčnej technológii interpretovať štruktúru dokumentu a sprostredkovať informácie v logickom poradí na čítanie.

Na web stránkach sa umiestňujú dokumenty v rôznych formátoch, ako je napríklad PDF, DOC, RTF, TXT, niektoré sú viac prístupné, niektoré menej. Preto sa dokonca aj v rámci tretej priority prístupnosti odporúča spolu s dokumentom v akomkoľvek inom formáte umiestniť na web stránke aj jeho HTML verziu. Zrejme ten, kto dokáže pracovať s web stránkou, dokáže čítať aj takýto dokument HTML dokumenty sú však obvykle vhodné len na určité účely, najmä na operatívnu potrebu. Na druhej strane však HTML nespĺňajú mnohé iné požiadavky, ako sú napr. nároky na tlač. Najväčšie problémy prístupnosti sú s dokumentmi vo formáte PDF.

Dokumenty vo formáte PDF sú vo svete veľmi rozšírené. Jednou z hlavných vlastností, pre ktoré množstvo ľudí používa formát dokumentu PDF je to, že formát dokumentu ostáva vždy rovnaký, dá sa vždy rovnako vytlačiť, nech ho otvorí hocikto, a že dokument vo formáte PDF sa dá uzamknúť. Dokument formátu PDF si môže prečítať ktokoľvek, kto si zadarmo stiahne program na prezeranie dokumentov typu PDF - na internete ich existuje viacero. Pre zrakovo postihnutých odporúčame program Adobe Acrobat Reader so zabudovanými funkciami čítania.

S rozšíreným používaním formátu PDF sa do popredia dostala otázka jeho prístupnosti. Tento formát je veľmi obľúbený u vládnych inštitúcií, ktoré plne využívajú jeho hlavné vlastnosti, spomenuté vyššie. Vydávajú v ňom zbierky zákonov, rôzne nariadenia, formuláre a pod. Je preto nevyhnutné, aby takéto dokumenty boli plne prístupné pre všetkých ľudí, bez ohľadu na ich postihnutia, aby mal každý človek rovnaké možnosti v prístupe k informáciám, nevyhnutným pre jeho fungovanie v občianskej spoločnosti.

Dokument vytvorený vo formáte PDF nie je automaticky prístupný. Firma Adobe sa v posledných rokoch začala intenzívne venovať sprístupňovaniu svojho PDF formátu. Od verzie 5 program Adobe Acrobat postupne obsahuje stále dokonalejšie nástroje na sprístupnenie dokumentov vo formáte PDF. Informácie o týchto funkciách nájdete na našej stránke www.robmeweby.lepsie.unss.sk, kde sú aj odkazy na originálne dokumenty. Aby však mohol byť PDF dokument sprístupnený prostredníctvom programu Adobe Acrobat, je potrebné pri prevode dokumentov z iných formátov do formátu PDF pridŕžať sa nasledovných inštrukcií:

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zatiaľ pravdepodobne existuje len jediný program, ktorý ponúka plné sprístupnenie a kontrolu prístupnosti dokumentov typu PDF. Je to program Adobe Acrobat Professional 7.0, ktorý v danej verzii (momentálne najaktuálnejšia verzia na trhu) ponúka množstvo nástrojov na prevod, sprístupnenie a kontrolu prístupnosti dokumentov typu PDF.

Zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri vytváraní prístupného dokumentu typu PDF:

1. Dokument musí byť textovým súborom a nie len oskenovaným obrázkom. Ak máte k dispozícii len oskenovaný obrázok textu, je potrebné ho pred prevodom do formátu PDF najprv previesť do textovej formy vhodným programom, určeným na rozpoznávanie textu(tzv. programom typu OCR - optical character recognition)
2. Okná vo formulári, ktoré slúžia na vyplnenie používateľom, musia byť popísané a musí byť zároveň určené logické poradie, v akom sa medzi nimi má používateľ pohybovať.
3. Dokument typu PDF musí byť otagovaný. Čo to vlastne znamená? Pri procese tagovania dokumentu sú k všetkým elementom dokumentu (obrázkom, textu, nadpisom, tabuľkám a pod.) priradené značky, ktoré popisujú daný element a určujú tiež poradie, v akom sa dané elementy nachádzajú. Napríklad čítač obrazovky postupuje na základe týchto značiek z jedného elementu na druhý, prípadne sa môže zamerať na určitý druh elementov - napríklad na nadpisy. Je preto veľmi dôležité, aby dokument typu PDF bol správne otagovaný. Tagy sa pridajú k dokumentu pri jeho konvertovaní do typu PDF použitím programu Adobe Acrobat Professional, alebo otagovaním existujúceho PDF dokumentu.
4. Je potrebné jasne určiť poradie čítania. Pri vytváraní logickej postupnosti pri čítaní je potrebné riadiť sa bežným spôsobom čítania - nadpisy idú skôr ako text, ku ktorému sa daný nadpis vzťahuje a pod.
5. Pre všetky grafické prvky, odkazy a formulárové polia musí byť dostupný aj alternatívny text. Ak čítač obrazovky príde napríklad k elementu obrázok, tak prečíta text, ktorý je určený k danému obrázku. Je preto vhodné všetky grafické elementy vybaviť popisným textom (alternatívnym textom), ktorý popíše, čo sa na danej grafike nachádza.
6. Je potrebné si pri vytváraní dokumentu typu PDF dať záležať na vytvorení navigačných elementov - odkazov, záložiek, vhodných nadpisov, detailných tabuliek obsahu a optimalizovaného poradia čítania, ktoré významne napomáhajú orientácii postihnutým ľuďom v dokumente.
7. Je tiež potrebné špecifikovať jazyk dokumentu. To pomôže tým čítačom obrazovky, ktoré dokážu plynule prepínať medzi rôznymi jazykmi.
8. Bezpečnostné nastavenia dokumentu by nemali interferovať s čítačom obrazovky. Nastavenie zakazujúce uloženie dokumentu ako textu môže znemožniť čítaču obrazovky čítať dokument. Pre tento prípad, Acrobat poskytuje možnosť nazvanú Enable Text Access For Screen Reader Devices For The Visually Impaired. (umožnenie textového prístupu pre čítač obrazovky pre zrakovo postihnutých ľudí).

Ako postupovať, aby bol PDF dokument prístupný?

- Pri vytváraní textu napríklad v programe Microsoft Word dbajte na správnu štruktúru dokumentu, používajte jeho formátovacie funkcie, funkcie na definovanie nadpisov a ďalšie profesionálne nástroje na popis grafických elementov. Označte nadpisy, tabuľky, grafiku. Správne vytvorenie dokumentu v textovej forme je základom pre jeho prístupnosť vo formáte PDF.
- Pri jeho konverzii použite program Adobe Acrobat Professional 7.0, kde dokument najskôr skonvertujete do formátu PDF a následne ho otagujete (ak sa tak nestane priamo pri konverzii).
- Skontrolujte jeho prístupnosť - v programe Adobe Acrobat Professional 7.0 existuje funkcia na kontrolu prístupnosti, ktorá vám po prehliadnutí celého dokumentu vypíše, v ktorých častiach sú problémy s prístupnosťou.
- Prejdite si poradie jednotlivých elementov v dokumente, či je správne.
- Vytvorte záložky v dokumente na jednoduchšiu orientáciu.

Dodržaním uvedených postupov vytvoríte prístupný PDF dokument a tým umožníte ľuďom s postihnutím čerpať informácie aj z daného dokumentu. Prístupnosť u PDF dokumentov je na čoraz vyššej úrovni a tak by sme ani na Slovensku nemali byť pozadu. Je však pravdou, že prakticky neexistujú zverejnené dokumenty, ktoré by úspešne prešli aspoň rýchlou kontrolou prístupnosti (Accessibility quick check) zabudovanou v programe Adobe Reader, ktorá sleduje či je dokument otagovaný a neobsahuje zásadné chyby, ale nesleduje kvalitu otagovania. Ešte stále sa stretávame s PDF dokumentmi so zakázaným ukladaním ako text, čo robí problém čítačom obrazovky, ale pre ochranu práv alebo zachovanie tlačového formátu nemá žiadny zmysel. Najvážnejším problémom je však scannovanie vytlačených dokumentov, ktoré existujú v textových formátoch štandardných editorov, a ich konverzia do PDF ako obrázkov. S týmto neodôvodneným a neodborným postupom sa stretávame napr. v priebehu legislatívneho procesu, kedy pôvodne textový dokument sa v určitej fáze tohto procesu objaví na oficiálnej web stránke ako grafický PDF dokument. To určite nie je dobré ani pre vidiacich ľudí, ktorí potrebujú s takýmto dokumentom ďalej pracovať.

Záver

Existuje dostatok nástrojov na sprístupňovanie web stránok a na nich zverejňovaných dokumentov tak, aby sa aj nevidiaci a slabozrakí občania a občania s iným zdravotným postihnutím dostali samostatne k potrebným informáciám a aby mohli využívať elektronické služby na komunikáciu s verejnou správou, na uplatňovanie svojich práv a vykonávanie svojich povinností. Úloha sprístupňovať web stránky je aj súčasťou Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života schváleného uznesením vlády SR č. 590 z 27. júna 2001 a návrhu jeho opatrení na rok 2005 schváleného uznesením Vlády č. 692/2005 a znie

"5.3.15. Legislatívne zaviesť povinnosť navrhovať a udržiavať web stránky v súlade s predpismi EÚ tak, aby boli prístupné zdravotne postihnutým osobám. Túto povinnosť uložiť štátnym a samosprávnym orgánom, štátnym a verejnoprávnym inštitúciám." s termínom plnenia 31.12. 2005 so zodpovednosťou uloženou ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií. Najvhodnejším nástrojom by na to mohol byť zákon o informačných systémoch verejnej správy, do vládneho návrhu ktorého sa žiaľ táto úloha nedostala. Pokúsime sa ju presadiť prostredníctvom poslancov. Tým by sa aj posilnila možnosť zaraďovať kritérium prístupnosti do verejného obstarávania informačných systémov vrátane redakčných systémov.